Audi RS6 Avant – Avantissimo!

Najnápadnejším prvkom dizajnu sú však blatníky na každej strane rozšírené oproti základnému modelu A6 o 40 milimetrov a komiksovo pôsobiace, obrovské kolesá s priemerom 22 palcov. Dokonalým šperkom dotvárajúcim pohľad spredu sú RS špecifické svetlá HD Matrix LED, v našom prípade doplnené o ľadovo modré Audi laser light.  

Niet žiadnych pochybností o tom, že dizajn Audi RS 6 Avant je jednou z jeho najsilnejších stránok a prvkom, ktorý ho výrazne odlišuje aj vo veľmi úzkom kruhu konkurencie. Rovnaký názor zdieľali nielen účastníci nášho roadtripu, ale aj náhodní okoloidúci. Na jednom úseku švajčiarskej diaľnice ocenila posádka predbiehajúceho Audi A4 „moju“ RS 6 Avant rukami spojenými do tvaru srdiečka, na inom zas vodič C 63 AMG zdvihnutým palcom dával najavo svoje nadšenie...

Ale späť do garáže. Po hodnej chvíli konečne sadám za volant a štartujem. Priznám sa, čakal som inferno, dostal som malú letnú búrku. Žiadne teatrálne strieľanie do výfuku, len poctivý zvuk veľkého osemvalca a výfuková sústava decentne utlmená filtrami pevných častíc. Manévrovanie v garáži bolo napriek dĺžke dosahujúcej takmer päť metrov, aj vďaka riadenej zadnej náprave, úlohou, ktorú by zvládol aj začínajúci žiak autoškoly.

Rýchlo prekladám veci z môjho auta do batožinového priestoru s objemom 565 litrov a rozmýšľam, ako veľmi budem musieť upratovať po prvom výjazde na kopec... Vonku ma už čaká Peter so svojim Audi TTS a po krátkej diskusii vyrážame von z mesta, na Autobahn, smer Švajčiarsko.

Začínajúca popoludňajšia špička pred víkendom nás udržiava v pokojnom tempe a ja mám čas na rýchle zoznámenie sa s autom. Typické Audi, všetko je na správnom mieste a po týždni nedávno strávenom v hybridnej A6 sa cítim ako doma. Začínajúce zápchy sme vďaka dynamickej zmene palubnou navigáciou naplánovanej trasy úspešne obišli a po niekoľkých desiatkach kilometrov sa nám otvára poloprázdny úsek nelimitovaného Autobahnu. Prvé nesmelé pokusy končia tesne pod hranicou 250 km/h, ale ja chcem, pochopiteľne, viac. Príplatková položka RS Dynamic plus obsahuje nielen posunutie obmedzovača (!) maximálnej rýchlosti na 305 km/h, ale aj najväčšie keramické brzdy dostupné v sériovom aute. Predné kotúče majú priemer 440 milimetrov a zakusujú sa do nich desaťpiestikové brzdné strmene, vzadu sú kotúče s priemerom 370 milimetrov. Úspora hmotnosti oproti štandardnej brzdnej sústave s oceľovými kotúčmi s priemerom 420 milimetrov vpredu a 370 milimetrov vzadu predstavuje nezanedbateľných 34 kilogramov a predovšetkým, famózny brzdný účinok prináša istotu aj pri opakovanom brzdení z veľmi vysokých rýchlostí.

Premávka mi zatiaľ nedovoľuje viac ako 270 km/h, viackrát musím brzdiť na vychádzkové tempo na úrovni 150 km/h. Brzdy pracujú fantasticky. Zostáva nám krátky úsek bez rýchlostného obmedzenia, premávka je pokojná. Hlboký nádych, akcelerátor smeruje na podlahu a zostáva tam prišpendlený až kým v diaľke neuvidím prvé autá, ktoré by sa mohli chcieť preradiť do môjho pruhu. Rýchly pohľad na rýchlomer premietaný head-up displejom. 296 km/h. Dnes nie je ten deň kedy prekonám svoj rekord v Audi RS 7. Intenzívne brzdenie z takmer tristo kilometrovej rýchlosti je príjemne pohodové, smerová stabilita aj na plných brzdách je dokonalá.    

Nasleduje pokojný presun na hranice s Rakúskom, ešte pred vstupom do Švajčiarska už druhýkrát tankujeme. Vidlicový osemvalec s výkonom 600 koní a silou 800 Nm si svojim predstavením na nemeckej diaľnici zaslúžil každú kvapku vysokooktánového paliva. Švajčiarska diaľnica nás víta uspávajúcim limitom 120 km/h. Vďaka dokonalému komfortu podvozku a sedenia a bezchybnej funkcii asistenčných systémov si užívam aj túto časť a oddychujem. Neustále mierime na juhozápad a vieme, že náš prvý alpský priesmyk budeme zdolávať vo večerných hodinách.

Smerom od Spiringenu kľukatý, úzky a hrboľatý Klausenpass bol medzi svetovými vojnami dejiskom pretekov do vrchu a je prvou skutočnou skúškou podvozku nového Audi RS 6 Avant. V našom prípade bol sériový vzduchový podvozok RS adaptive air suspension nahradený klasickými pružinami a adaptívnymi tlmičmi Dynamic Ride Control, ktoré vďaka vzájomnému prepojeniu eliminujú náklony auta v zákrutách. Hoci je podvozok v režime Dynamic tuhý, až prekvapujúco dobre tlmí nerovnosti aj na našich obrovských kolesách. Obratnosť v ostrých vracákoch zabezpečuje progresívne riadenie v kombinácii s natáčaním zadnej nápravy (dynamic all-wheel steering). Zoznamovačka s prvým kopcom prebieha v rozumnom tempe a preto zadný športový diferenciál len naznačuje možnosti riadenia auta pod plným plynom.           

Veľká švajčiarska päťka

Večera na Klausenpasse nás zdržala až do tmy, s plnými žalúdkami smerujeme na prvý priesmyk z Veľkej päťky, legendárnu Furku. Vychádzkové tempo opakujeme aj pri výjazde na Grimselpass, spíme priamo na vrchole priesmyku v excelentnom horskom hoteli Grimsel Passhöhe.

Druhý deň ráno nás víta krásne slnečné počasie, začínajúce jesenné dni prinášajú svetlo do priesmykov v rozumnom čase. Na rozdiel od leta nemusíme vstávať skoro, aby sme boli na kopci prví. Pomalým tempom schádzame z Grimselpassu smer Furka, premávka je minimálna, len na vrcholoch obidvoch priesmykov je neuveriteľné množstvo karavanov. Ak budete na Furka, nezabudnite sa odfotiť pri tabuľke s nápisom James Bond Street a rozhodne si nájdite čas aj na prechádzku k ľadovcu Rhone pretože o niekoľko rokov už zmizne úplne.

Z Furky sme automaticky znovu odbočili na Grimsel, až na druhej strane sme si uvedomili, že toto prirodzené spojenie dvoch priesmykov nás zviedlo zo správnej cesty na Nufenenpass. Na Nufenene vždy býva hmla, nech sme tam boli na jar, v lete alebo na jeseň. Výjazd zo severnej strany je nádherný, z tej južnej je rozhodne menej zaujímavý. Krátky presun a smerujeme k otcovi všetkých švajšiarskych priesmykov. Gotthard ponúka tri možnosti prechodu, diaľničným tunelom, novou trasou cez priesmyk a najstaršou, pôvodnou cestou, ktorá je vytvorená dlažobnými kockami. Via Tremola je aj po rokoch tou najzaujímavejšou cestou a jej povrch dôkladne preveril podvozok nového Audi RS 6 Avant. Práve v takýchto prípadoch sa hodí individuálne nastavenie jazdných režimov, podvozok v Comforte dokonale žehlí nerovnosti, všetko ostatné v nastavení Dynamic umožňuje ... naozaj dynamickú jazdu.

Audi RS 6 je neuveriteľne pohodlné, nielen vďaka adaptívnym tlmičom, ale aj zásluhou štandardných športových sedadiel. Obdivujem Petra v Audi TTS, jeho auto obuté na dvadsaťpalcových kolesách je podstatne tvrdšie.

Dostatok času nám umožňuje zaradiť do programu aj ďalšie dva priesmyky. Oberalp Pass je miestom, kde pramení rieka Rýn a je charakteristický majákom na svojom vrchole. V čase obeda je však už preplnený premávkou a preto ďalej smerujeme na Lukmanier Pass. Po jazdeckej stránke síce nepatrí medzi najzaujímavejšie, ale pre nás bude mať už navždy čaro Interstellaru aj vďaka priehrade, ktorá je prístupná aj autom.

Dopravná situácia na Gottharde nás prinútila zmeniť plány a cez Oberalp Pass smerujeme priamo na Susten Pass, jeden z najkrajších priesmykov v Európe vôbec. Minulý rok bol v čase nášho roadtripu zatvorený, o to viac som si ho užil tento rok. Na Sustene nám síce začalo pršať, ale máme predsa k dispozícii quattro... Sobotňajšiu etapu končíme na západe Švajčiarska, viac ako 500 kilometrov nám trvalo niečo cez 10 hodín jazdy a palubný počítač ukázal priemernú spotrebu presne 15,0 litra na sto kilometrov.

V nedeľu sme si ráno užili krátky výlet cez priesmyk Col de la Tourne do Vallée de la Brévine. Táto oblasť je známa svojou špecifickou mikroklímou, obvykle tu býva chladnejšie ako v bezprostredne susediacich oblastiach a preto sa nazýva aj Sibír Švajčiarska. V januári 1987 tu namerali teplotu mínus 41,8 °C, najnižšiu teplotu zaznamenanú vo Švajčiarsku.    

Rakúske superlatívy

V pondelok ráno nás čaká presun do rakúskeho Feldkirchu, práve tu začína hlavný program nášho roadtripu. Opakujeme nudný presun švajčiarskou diaľnicou, prejazd cez Lichtenštajnské kniežatstvo nám do denníka pridáva tretiu krajinu a na parkovisku pred stanicou vo Feldkrichu sa stretávame s Andrejom na vymazlenom BMW radu 1 a Michaelom, ktorý si na výlet zo svojej garáže vybral limitované Lamborghini Aventador SVJ s výkonom 770 koní.  

Na programe máme malebnú Silvrettu a vrcholom dňa je Kaunertaler Gletscherstrasse. Podvečer sme na ceste takmer sami, spoločnosť nám robia len maskované prototypy nemenovanej nemeckej značky. Prázdna cesta, niekoľko stoviek najazdených kilometrov a vypnuté ESP konečne umožňujú využiť potenciál Audi RS 6 Avant naplno.

Motor dosahuje výkon 600 koní v rozsahu od 6.000 do 6.250 otáčok za minútu, maximálna hodnota krútiaceho momentu 800 Nm je dostupná od 2.050 do 4.500 otáčok za minútu. Prenos výkonu smeruje klasická automatická osemstupňová prevodovka s meničom na všetky štyri kolesá v základom pomere 40:60 v prospech zadnej nápravy. V prípad potreby sa však pomer prenosu sily dokáže meniť v prospech prednej nápravy až do 70:30, v prospech zadnej nápravy až do 15:85. Naše auto bolo navyše vybavené príplatkových zadným športovým diferenciálom.

Čo to znamená v praxi? Automobilka udáva zrýchlenie z nuly na 100 km/h za 3,6 sekundy, subjektívne vnímanie zrýchlenia však nie je také dramatické, ako by toto číslo naznačovalo. Až pri pohľade na desiatky naskakujúce na tachometri neuveriteľnou rýchlosťou si človek uvedomí ako je vnímanie rýchlosti utlmené.  

Jazdné vlastnosti sú jedným slovom vynikajúce. Ak si doteraz niekto spájal rýchle modely Audi s „ťažkým predkom“ a s tým spojenou nedotáčavosťou, tak RS 6 Avant by ich príjemne prekvapila. Agilné jazdné vlastnosti sú zásluhou precízneho vyladenie všetkých podvozkových komponentov. Aktívne tlmiče a stabilizácia, progresívne riadenie, zadný športový diferenciál a riadenie zadných kolies a masívny výkon umožňujú prechádzať vracáky v pretáčavom šmyku. Predpokladom je správna nájazdová rýchlosť, príliš veľký optimizmus pri nájazde je v súlade s fyzikálnymi zákonmi potrestaný nedotáčavým šmykom cez všetky štyri kolesá.

Pochvalu zaslúži aj prevodovka, v manuálnom režime okamžite reaguje na pokyny nových pádiel od volantom. V automatickou režime, a to aj v športovom, je na môj vkus trochu pomalá pri podraďovaní.

Absolutórium si zaslúžia famózne brzdy, smerom do kopca fungovali napriek hmotnosti 2.075 kg (bez vodiča) fantasticky, drobná únava bola cítiť pri opakovanom ostrom zjazde z kopca. V každom momente si však zachovali vynikajúci brzdný účinok a dokonalý cit pre presné dávkovanie.

Pondelok končíme v rakúskom Söldene, na hoteli nás už čaká zvyšok výpravy s hviezdnou zostavou: Ferrari 488 GTB, Ferrari 488 Pista a McLaren 675 LT.

Utorok začíname s časťou výpravy už pred siedmou, štartujeme smer najvyššie položená asfaltová komunikácia v Európe. Skoré vstávanie sa nám oplatilo, mýtnica je ešte mimo prevádzky, ale svieti zelená a rampa je hore. Ideme na to! Na rakúske pomery nezvykle hrboľatá cesta opäť raz preveruje vynikajúci podvozok RS 6 a odmenou za skoré vstávanie je tabuľa s výškovým údajom 2.798,16 mnm.

Talianske intermezzo

Vraciame sa na hotel, rýchle raňajky a kompletná výprava s kumulovaným výkonom 4.341 koní smeruje na Timmelsjoch. Ďalší z priesmykov, ktoré je v našej Top desiatke najkrajších priesmykov. Žiaľ, tentoraz je v hmle, teplota sa pohybuje okolo nuly... Na vrchole priesmyku zažívam stretnutie tretieho druhu, novučičké Audi RS 6 Avant prechádza okolo mňa. Napriek tomu, že mám fotoaparát v ruke, zmôžem sa len na vypúlené oči a otvorené ústa. Za volantom sedela pani, zrejme s dcérou, na výlete.

Timmelsjoch a.k.a. Passo di Rombo je našou vstupnou bránou do Talianska, pokračujeme na Jaufen Pass a ďalej po talianskej diaľnici smerom Passo di Stalle. Mýtnica pri zjazde z diaľnice nám berie jeden a pol hodiny života, ale ja sedím v dokonalom komforte a relaxujem. Passo di Stalle (alebo Staller Sattel po nemecky) je priesmyk s regulovanou, striedavou jednosmernou premávkou. Prišli by sme na červenú a museli čakať, dávame si teda prestávku pri Lago di Anterselva v hoteli Seehaus. Na semafor prichádzame práve včas, pred nami je žiaľ niekoľko obytných dodávok a päťkový bavorák. Rozmýšľam... a postupne oslovujem všetky posádky, každá z nich pustila celý náš konvoj pred seba. Keď naskočí zelená štartujeme. Úzka cesta s vynikajúcim povrchom, nemusíme ísť ani výnimočne rýchlo, aby sme si tento výjazd bez protismernej premávky vychutnali naplno. Nie, žiadne auto za mnou som nezdržoval...   

Veľké finále

Späť v Rakúsku, cez Iselsbergpass smerujeme na Grossglockner Hochalpenstrasse. Otvorená cesta a rozdielny názor na hodnotu maximálnej povolenej rýchlosti našu skupinu trochu rozdelil, pod mýtnicou smerom od Heiligenblut sa však všetci čakáme. Pani v búdke má prehľad a keďže sedím v novom Audi so značkou Ingolstadtu, spovedá ma, či nejdem náhodou na „Gross“ testovať. Akože idem, ale nie tak, ako to má pani na mysli... nuž, trvalo mi hodnú chvíľu kým som ju presvedčil. Podobnú otázku som dostal aj od obsluhy v Kaunertali, ale tam sa to obišlo bez naťahovania. Dôvod? Testovacie prototypy automobiliek rovnako platia za mýto, ale v podstatne vyššej výške ako výletníci.

Ubytovanie máme zabezpečené v horskom penzióne Wallack Haus, strategicky umiestnenom na ceste medzi obomi mýtnicami. Znamená to, že po večeri môžeme vyraziť na večernú prechádzku (autami), hoci je cesta oficiálne uzavretá.

Nasledujúci deň ráno sa po dvoch dňoch v Rakúsku počasie trochu umúdrilo a ja mám poslednú možnosť vychutnať si dynamiku Audi RS 6 Avant na suchej ceste horského priesmyku.

O schopnostiach podvozku a lepivosti pneumatík Hankook Ventus S1 Evo 3 s rozmerom 285/30 ZR22 vypovedá hodnota bočného preťaženia (1,35 g !) a hodnota preťaženia pri brzdení (1,26 g) namerané palubným počítačom. Nejaké otázky?      

Auto vraciam opäť v Ingolstadte po najazdení 2.538 kilometrov s priemernou spotrebou 15,7 litra na 100 kilometrov. Tých 398 litrov spáleného vysokooktánového paliva stálo za všetky zážitky a ja dnes zodpovedne vyhlasujem, že Audi RS 6 Avant je ultimatívne rodinné auto, ktoré sa svojou dynamikou nestretí ani medzi superšportmi, vie poskytnúť obrovskú porciu zábavy za volantom a napriek tomu exceluje komfortom nielen na dlhých cestách, ale aj pri každodennom používaní.  

Autor: Miro Vilím / Foto: Andrej Šuhaj