BMW M760Li xDrive – Posledný aristokrat

Mal som veľké šťastie a na krátky čas som si mohol vyskúšať jedno z posledných dvanásťvalcových BMW dostupných v Európe. Jedinečný exemplár, ktorý v mahagónovej farbe vidíte na fotografiách, mal vďaka rozsiahlej príplatkovej výbave z programu BMW Individual Manufaktur cenovku 257.221,60 EUR. Nevyhnutne musím doplniť, že rovnakú konfiguráciu a dokonale spracovaný interiér si stále môžete dopriať pre svoje BMW radu 7 s inou motorizáciou.

Skutočný klenot sa však ukrýval pod dlhou prednou kapotou. Dvanásťvalcový motor vynikal jedinečnou kultúrou chodu a dokonalým odhlučnením v komfortnom režime. Jeho druhá tvár sa objavila aktiváciou niektorého zo športových režimov. Hladký chod prostý akýchkoľvek vibrácií v športovom režime sprevádzala výrazná zvuková kulisa pripomínajúca svojou ostrosťou pretekársky motor. Celkový akustický zážitok dopĺňala výfuková sústava ladiaca s charakterom motora, tak odlišná od zvuku hromobitia, na ktoré sme zvyknutí z osemvalcových motorizácií. Dynamika v pozdĺžnom smere bola mimoriadne suverénna a našu sedmičku v zdanlivo nekončiacom rozlete zastavil až sériový obmedzovač.

Zdrvujúce zrýchlenie a maximálna rýchlosť presahujúca magickú hodnotu tristo kilometrov za hodinu sú však len doplnkom k jedinečnému charakteru dvanásťvalcovej motorizácie. Motor V12 vynikne pri akejkoľvek rýchlosti a predstavuje skutočný vrchol motorárskeho umenia mníchovskej automobilky. Poďme si pripomenúť ako to celé začalo.

Dvanásťvalcové motory boli v medzivojnovom období v ponuke viacerých európskych, ale aj amerických automobiliek. Medzi tie nemecké patrili aj Maybach a Horch, motor V12 mala pod kapotou dokonca aj Tatra 80. Po druhej svetovej vojne sa však dvanásťvalce z bežnej ponuky automobiliek vytratili a až do sedemdesiatych rokov boli doménou talianskych automobiliek Ferrari a Lamborghini. Potom prišiel motor V12 od Jaguaru, ale prvou (doposiaľ existujúcou) nemeckou automobilkou, ktorá na trh uviedla dvanásťvalcový motor bolo práve BMW.

Jedinečná motorizácia mala Mníchovu priniesť konkurenčnú výhodu oproti večnému rivalovi zo Stuttgartu, ktorý dokázal odpovedať svojim motorom V12 (M120) až v roku 1992. Päťlitrový motor M70B50 sa objavil nielen ako vrcholná pohonná jednotka druhej generácie radu 7 (E32), ale aj pod kapotou dvojdverového kupé radu 8 (E31 850i a 850Ci). Prvý dvanásťvalcový motor BMW mal výkon 220 kW (300 koní) pri 5.300 otáčkach za minútu a maximum krútiaceho momentu 450 Nm bolo dostupné pri 4.100 otáčkach za minútu. V roku 1992 predstavilo BMW motor S70B56, ktorý bol exkluzívne určený pre model E31 850CSi. Z objemu 5,6 litra produkoval 280 kW (380 koní) pri 5.300 otáčkach za minútu a maximum krútiaceho momentu 550 Nm bolo dostupné pri 4.000 otáčkach za minútu. Tento motor sa vyrábal až do roku 1996, avšak celkový počet bol veľmi limitovaný, vyrobilo sa len 1.510 exemplárov.

V roku 1993 sa predstavil nástupca s kódovým označením M73, ktorý bol vo výrobe až do roku 2002. Okrem tretej generácie BMW radu 7 (E38 ako 750i, 750iL a L7) a kupé 850Ci (E31) od roku 1998 do roku 2002 poháňal aj Rolls-Royce Silver Seraph. Výkon motora s objemom 5,4 litra bol v oboch verziách (M73B54 a M73TUB54 s katalyzátorom) 240 kW (326 koní) dosahovaný pri 5.000 otáčkach za minútu, maximum krútiaceho momentu vrcholilo hodnotou 490 Nm pri 3.900 otáčkach za minútu.

Tretia generácia mníchovského dvanásťvalca niesla kódové označenie N73 a ako N73B60 s objemom 6 litrov, výkonom 327 kW (444 koní) pri 6.000 otáčkach za minútu a silou 600 Nm (pri 3.950 ot/min) poháňala štvrtú generáciu radu 7 (E65/E66). Motor N73B68 s objemom 6 a ¾ litra sa predstavil ako pohonná jednotka modelu Rolls-Royce Phantom a vyrábal sa od roku 2003 do roku 2016 s výkonom 460 koní (pri 5.350 ot/min.) a silou 720 Nm (pri 3.500 ot/min). Motor N73 bol zároveň posledným atmosféricky plneným dvanásťvalcom od BMW.

Štvrtou a zároveň poslednou generáciou motoru V12 je motor s označením N74 predstavený v roku 2008. Verzia s objemom 6 litrov sa ako N74B60 objavila v piatej generácii radu 7 (F01/F02) s výkonom 400 kW (544 koní) pri 5.250 ot/min. a hodnotou maxima krútiaceho momentu 750 Nm (od 1.500 do 5.000 ot/min.). Červené pole otáčkomera začínalo až od sedemtisíc otáčok za minútu. Motor N74B66 s objemom 6,6 litra bol určený pre značku Rolls-Royce a jej modely Ghost, Wraith a Dawn spočívajúce práve na platforme BMW radu 7. Výkon sa pohyboval od 420 kW (571 koní a 780 Nm), cez 442 kW (601 koní a 780 Nm) až po 465 kW (632 koní a 800 Nm) v kupé Wraith.

V roku 2016 BMW uviedlo pre rad 7 (G12) inovovanú verziu N74B66TU s objemom 6,6 litra a výkonom 449 kW (610 koní a 800 Nm), facelift modelového radu priniesol viac sily (850 Nm), ale pre európsku verziu menej výkonu (430 kW/585 koní). Výkon americkej verzie zostal nezmenených 449 kW/610 koní.

Ako som už písal v úvode, motor N74B66TU bude posledným dvanásťvalcovým motorom, ktorý sa objaví v automobiloch BMW. Jeho návrat po vzore značky Maybach sa žiaľ javí ako veľmi nepravdepodobný. Môžeme sa aspoň trochu utešovať tým, že ako N74B68 s objemom 6 a ¾ litra bude naďalej žiť v modeloch značky Rolls-Royce (Ghost, Phantom a Cullinan) minimálne do roku 2023.

Znalcom iste neuniklo, že vo výpočte mníchovských dvanásťvalcových motorov chýbajú tie s označením S70/2 a S70/3. Niečo viac si o nich povieme v ďalšom príbehu o jednom špeciálnom aute od BMW...

Autor: Miro Vilím, Foto: Pavol Gemeiner