Presne pred dvadsiatimi rokmi značka Volkswagen uviedla na trh svoju prvú luxusnú limuzínu. A napriek tomu, že nástupca modelu Phaeton už bol hotový, do výroby sa kvôli orientácii značky smerom k elektromobilite nedostal. Bola by druhá generácia úspešnejšia ako prvá?
Bolo to auto pre fajnšmekrov, individualistov a nadšencov. Od roku 2002 fascinovala luxusná limuzína svojím sebavedomým a pokojným charakterom, vynikajúcim komfortom, high-tech funkciami a pôsobivou kvalitou výroby. Volkswagen urobil s Phaetonom prvé kroky do segmentu luxusných áut a bol modelom, ktorý posunul image značky na novú úroveň.
Volkswagen Phaeton sa vyrábal v "Sklenenej manufaktúre" v Drážďanoch. Rovnako ako auto, aj fabrika bola výnimočná. Pheaton bol kompletovaný s veľkým podielom ručnej výroby vo svetlom zaliatych výrobných halách s drevenými podlahami. O kvalite výrobného procesu v továrni pôvodne postavenej výlučne pre výrobu modelu Phaeton svedčí aj skutočnosť, že spolu s ním sa na výrobnej linke objavoval aj Bentley Flying Spur prvej generácie postavený práve na technike Phaetonu.
Nakoniec je to pochopiteľné, Phaeton bol podobne ako Bugatti Veyron srdcovou záležitosťou vtedajšieho šéfa koncernu. Traduje sa, že Ferdinand Piëch trval na dokonalej klimatizácii interiéru bez nepríjemného prievanu a preto sa hlavné výduchy otvárali len v prípade potreby a ani pri najvyššom stupni klimatizácie nefúkal studený vzduch priamo na pasažierov. Ešte neuveriteľnejšou bola požiadavka na dlhodobé podávanie maximálneho výkonu. Phaeton mal byť schopný jazdiť celý deň rýchlosťou 300 km/h (hoci sériové verzie mali rýchlosť limitovanú na 250 km/h) pri vonkajšej teplote 50 °C a to pri zachovaní teploty interiéru na úrovni 22 °C. Ďalšou požiadavkou bola torzná tuhosť, ktorá mala dosahovať hodnotu 37,000 Nm/stupeň.
Volkswagen Phaeton sa vyrábal v dvoch dĺžkach, tá základná mala rozmery 5,06 metra na dĺžku, 1,90 metra na šírku a 1,45 metra na výšku. Verzia s rázvorom predĺženým o 120 milimetrov bola určená ako šoférska limuzína. Tomu zodpovedalo aj luxusné štvormiestne usporiadanie sedenia so samostatnými sedadlami aj vzadu. Luxusný interiér bol vďaka použitým materiálom, kvalite ich spracovania a nádherným detailom naozaj na úrovni Bentley.
Konzervatívny dizajn bol mimoriadne nenápadný, no zároveň dával tušiť skrytý luxus. Charakteristickými prvkami boli kruhové zadné svetlá prekyté jedným krycím elementom a tvar zadných dverí s výrazným zlomom.
Tak ako celé auto, aj jeho motorizácie boli výnimočné. Na začiatku výroby boli k dispozícii 3 motorizácie. Základom bola verzia so šesťvalcovým motorom VR6 s objemom 3,2 litra a výkonom 177 kW (241 koní), ktorý poháňal predné kolesá. Vrcholnou verziou bol model W12, ktorého motor vznikol spojením dvoch základných šesťvalcov. Výkon 309 kW (420 koní) bol automatickou prevodovkou prenášaný na všetky 4 kolesá prostredníctvom pohonu 4MOTION.
Absolúnou raritou bola motorizácia V10 TDI. S objemom päť litrov, dvomi trubami a variabilnou geometriou lopatiek turbín dosahoval výkon 230 kW (313 koní) a mamutí krútiaci moment 750 Nm. Aj táto motorizácia mala pohon všetkých kolies.
V roku 2003 pribudol vidlicový osemvalec s objemom 4,2 litra s výkonom 246 kW (335 koní) a o rok neskôr prišla verzia 3,0 V6 TDI, ktorá začínala s výkonom 165 kW (225 koní), ktorý postupom času narástol až na 180 kW (245 koní). Táto naftová motorizácia sa stala tou najobĺubenejšou na európskych trhoch, naopak na americkom trhu sa predávali len osem a dvanásťvalcové verzie. Benzínové šesťvalce boli obľúbené najmä na ázijskom trhu, model VR6 dostal v roku 2008 väčší objem (3,6 litra) a výkon vzrástol na 206 kW (280 koní). Pribudla aj trojlitrová verzia.
Výroba modelu V10 TDI bola ukončená v roku 2006, model W12, ktorého výkon medzičasom narástol na 331 kW (450 koní), skončil o päť rokov neskôr. Model Phaeton prešiel v období od roku 2007 do 2014 celkom štyrmi modernizáciami, ktoré obsahovali okrem iných zmien nové multimediálne a asistenčné systémy a karbonkeramické brzdy pre model W12.
V roku 2010 Phaeton utrpel zásadný facelift s výraznou chrómovou maskou, ktorá mala vyhovieť predovšetkým vkusu ázijských zákazníkov. Počas 15 rokov výroby sa k zákazníkom dostalo 84.253 exemplárov, čo predstavuje menej ako šesťtisíc kusov ročne. Predaj prvej generácie teda ďaleko zaostal za očakávaniami, výroba bola projektovaná na 20.000 kusov ročne, s možnosťou zvýšenia až na 35.000 kusov ročne. Popri domácom nemeckom trhu boli hlavnými trhmi tie ázijské, v Číne a Južnej Kórei.
Volkswagen Phaeton prvej generácie bol síce vynikajúcim autom, ale pri porovnateľnej cenovke nedokázal predajmi súperiť s etablovanou konkurenciou. S ohľadom na enormné náklady na vývoj a výrobu boli nepochybne aj relatívne malé predajné čísla ďalším dôvodom, prečo sa druhá generácia nakoniec do výroby nedostala.
Jozef Kabaň, šéf dizajnu Volkswagen, sa dnes s rešpektom pozerá na Volkswagen Phaeton D2: „Auto má stále veľmi atraktívny vzhľad a krásne proporcie a zaujme svojou hmatateľnou vysokou kvalitou a hodnotou. “
Dizajn modelu Phaeton D2 používa niektoré prvky prvej generácie, napríklad výraznú chrómovú masku a charakteristický tvar zadných dverí. Niektoré prvky interiéru sa nakoniec dostali do modelu Touareg, iste je vám povedomý virtuálny cockpit a veľký multimediálny displej.
Jedinému plne funkčnému prototypu Phaeton D2 predchádzal interný výberový proces zo štyroch rôznych konceptov. Dizajn, ktorý vytvorili Pavone a Bachorski, zaujal svojimi športovými a plochými obrysmi a kvalitným interiérom. Takmer sériový prototyp, ktorý bol založený na modulárnej pozdĺžnej platforme (MLB), bol potom predložený na konečné rozhodnutie dozornej rady. Nepriaznivé rozhodnutie už poznáme...
Autor: Miro Vilím, Foto: Volkswagen