Nad Formentorom sa týči veľký oblak ošiaľu, ktorý pramení nielen vo vizuálnej inakosti samotnej existencie tohto druhu, ale aj vo veľmi atraktívnych parametroch hlavne tej slávnej benzínovej dvojičky, volajme ju Arnold.
Beriem na vedomie krivdu naftového Dannyho, ktorý aj napriek vizuálnej totožnosti získava nálepku „ten druhý“, „ten s kompromismi“...
Ísť na roadtrip do rakúskych Álp na benzínovom superšporte je také prvoplánové a bežné, také zážitky už pozná skoro každý benzínový nadšenec. Ale čo tak trošku viac korenia do života a miesto vône benzínu si do krásnej alpskej prírody vziať „iskrivého“ tátoša so zelenou značkou.
To by šlo, ale keďže zelené pole je pole nepoznané a zároveň som neupustila z podmienky, že si to chcem odšoférovať sama (sedieť ako spolujazdec počas prejazdu priesmykmi chce prázdny žalúdok a poriadnu trpezlivosť), rozhodli sme sa zapojiť do hry aj Dannyho. Aha, asi chcete vedieť kto je Danny?
Danny je v našom ponímaní Formentor 2.0 TDI (ďalej už len Danny), jedno z jednovaječných dvojčiat z rodiny Cupra. Má výkon 110 kW (150 k) pri 3000 - 4200 ot./min, maximum krútiaceho momentu 360 Nm pri 1600-2750 ot. / min, z 0 na 100 km/h zrýchľuje za 8,6 sekundy, má pohon všetkých 4 kolies, 7 stupňové DSG a výbornú spotrebu. Ako vidíte, až na pár detailov sa v podstate od toho Arnolda až tak veľmi nelíši..., či?
Vizuálny opis Dannyho je podľa mňa úplne zbytočný, každý vidí, že vyzerá perfektne. Má atraktívny predok, famózny zadok, vyladené farebné detaily. Vyzerá naozaj ako filmová hviezda.
Skutočná podstata auta nie je jeho zovňajšok a nie je to ani interiér, i keď tam sa človek cíti ako v ochrannej atmosfére. Jeho kompaktnosť, zároveň vzdušnosť, trošku modernizmu a štipka prekombinovanosti tvarov dokonale spolu ladia. Tmavé farby dolaďuje všade prítomná medená. Tlačidiel je presne toľko, koľko je potrebných, teda možno ešte zopár chýba. Prijala by som klasické manuálne ovládateľné tlačidlá klimatizácie. Ja viem, že toto je trend a teraz sa nosí len také dotykové ovládanie, ale tlačidlo je tlačidlo. Ostré hrany a tvary prechádzajú z exteriéru aj do interiéru, ale práve tým je výnimočné. Sedadlá poskytujú naozaj veľké pohodlie aj na veľmi dlhé cesty. Batožinový priestor je celkom slušný, číselný popis 420 litrov.
Ako jazdí Danny s nálepkou, ten diesel? Výbone! Stačí? Stačilo by, ale predsa... Dynamika auta je veľmi slušná, tandem motor – DSG je dobrá, ale niekedy sa stane, že tie reakcie sú trošičku pomalšie. Vtedy nastáva čas pre režim Sport. Auto má výborný podvozok a trošičku tuhšie odpruženie. Do zákrut ide s ľahkosťou a radosťou, zvuk naftového motora neabsentuje, ale je pekne tlmený. Interiér je veľmi dobre izolovaný od vonkajšieho hluku. Spotreba tohto 2 litrového nafťáku je viac ako výborná. S Formentorom sme si absolvovali trasu Bratislava – (skoro) rakúske Alpy za 5,2 l/100 km. V meste sa spotreba pohybuje okolo 6,2 l/100 km – osobná skúsenosť, výrobca udáva 6,1 l/100 km. Ak sa Vám Danny zapáčil, jeho celková cena aj s DPH je 42 772,- €, čo je pri dnešných prehnaných cenách čohokoľvek ani nie túmač.
Z takéhoto sumáru je jasné, prečo bol skvelým adeptom na menší roadtrip do rakúskych Álp, s destináciou Grossglockner Hochalpenstrasse. Teda bol by býval...., vlastne aj bol, ale keďže Murphyho zákony platia vždy a všade, trošku sa nám to pokazilo, lebo to, čo sa pokaziť môže, to sa aj pokazí.
O tom, že spomínané auto na zelených ŠPZ zvládalo cestu výborne som zatiaľ nepísala, lebo to napíše kolega Miro. Spomeniem len menší problém/komplikáciu s nabíjaním, potom sa pokazilo počasie a na záver sme sa vlastne na ten Grossglockner ani nedostali. Opäť sa ukázala premenlivosť a sila počasia - prírody. Boli sme síce pripravení na všetko, ale na to, že v lete budeme zo dňa na deň potrebovať snehové reťaze, tak na to sme nemysleli. Napriek tomu, že Formentor mal stále obuté zimné pneumatiky – lebo boli krajšie, teda tieto 19 palcové disky boli krajšie, no hore nás nepustili ani takto obutých.
Škoda, ale našťastie sme sa dostali na Roßfeld-Panoramastraße, ktorá tvorí konečnú slučku Nemeckej alpskej cesty a je najvyššie položená panoramatická cesta v Nemecku. Cesta vedie do nadmorskej výšky 1600 m.n.m.. Ak sa tade vyberiete, ponúkne Vám krásny výhľad na Berchtesgaden a do údolia Salzach. Výstavba cesty sa začala v roku 1938, skončila až po 2. svetovej vojne. Áno, je to tá cesta, ktorá mala poskytnúť pohľad do oblasti Obersalzbergu, ktoré bolo druhým sídlom vlády Adolfa Hitlera, aj na jeho súkromné horské sídlo Orlie hniezdo tu stále stojí.
V Salzburgu sme si letom svetom stihli pozrieť Hangar - 7, ktorý patrí spoločnosti Red Bull. Majiteľ spoločnosti tu skoncipoval miesto, kde sa umenie, architektúra, technológie a gastronómia stretávajú pod jednou strechou. Určite si nenechajte ujsť pohľad na historické lietadlá, vrtuľníky, formule a iné zreteľa hodné kusy. Keď ste v Salzburgu, je to určite „must see“, ktoré každý poriadny petrolhead chce vidieť.
Podľa mňa už všetci vieme, že cieľ nie je splnenie plánu, ale samotná cesta je cieľ. Ak tomu veríme, tak náš cieľ sme splnili.
Autor: Amy Zaťková, Foto: Andrej Šuhaj a Miro Vilím